MOJE PRVÉ STRETNUTIE
s Yin jogou bolo rozporuplné. Prečo? Pretože som sa tu stretla s konfrontáciou so sebou samou. Poviem Vám, bolo to náročné. Zotrvávať v pozícii bez pohnutia dlhšiu dobu nie je tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Pokiaľ bola pozícia pohodlná a stuhnuté telo ma v nej „neotravovalo“ , začala sa ozývať hlava. Bolo pre mňa skutočne ťažké, vydržať sama so sebou (a to sa mám celkom rada), zvládať svoje myšlienky. Slovo zvládať znie v tomto prípade odvážne. Nezvládala som ich. Tlačili sa napovrch: „Ako dlho ešte? To tu mám len tak nečinne byť? A vôbec, chcem tu byť? Má to nejaký zmysel, takto sa tu povaľovať? ... Alebo ma prepadávali nesúrodé zážitky z minulosti, plány do budúcna, myseľ riešila známych, vzťahy, krivdy a tak...
A potom prišli pozície, ktoré mi vôbec neboli povôli, kde ma to ťahalo, tlačilo a často krát sa tieto pocity spojili proti môjmu úbohému telíčku všetky naraz. Vtedy to prišlo!
Tam sa to v mojej hlave začalo poriadne „mlieť“. „Koľkoó ešteé? Dýchaj dievča, to dáš! To snáď nemyslí učiteľ vážne, ešte raz tie isté muky na druhú stranu? Kurnik, veď umriem, pomoooc! Ako sa mám uvoľniť, keď to bolí ako na škripci? Ešte dám dva dychy, a končím! Čože?...vraj mám prijať nepríjemné pocity, a nie s nimi bojovať.. Ako? To sa dá?“
Dalo sa, prežila som. Čas síce bežal v každej pozícii extrémne pomaly, o utíšení mysle som mohla len snívať. Na druhej hodine mi čas akoby zázrakom plynul rýchlejšie a po pár lekciách som si priala, aby sa opäť spomalil. Sranda, nie? Nie každý bude mať na prvej hodine rovnaké pocity. Dnes už viem, že je to hlavne o egu, ktoré ma chcelo "tlačiť" hlbšie do každej pozície, túžilo dokázať sebe aj ostatným "Aha, ja to dám!". Keď som prestala "súťažiť", telo aj myseľ sa dokázali uvoľniť a prišiel zážitok vedúci do ticha, prítomnosti a spokojnosti. Praobyčajné vnímanie dychu a uvoľnenia tela mi prinieslo radosť z dýchania a radosť z toho, že som.
Až v situácii, keď sa nehýbete, príde ten vnútorný hlas, ktorý prehlušuje pocity a toky v tele. Stále sa ozýva a niečo rieši. Je to veľká výzva, pokúsiť sa svoje vnútorné ja utíšiť, no je to možné. Všetko chce len čas, prax a chuť.
V joge platí, že čas nehrá úlohu, dôležitá je pravidelnosť a vnútorné zanietenie. Yin joga sa stala pre mňa skvelým doplnkom k ashtanga joge, vďaka pomalému a vedomému naťahovaniu a uvoľňovaniu tela, bez ega, bez túžby chcieť viac. Pochopila som, že všetko chce svoj čas, že vnímanie času je relatívne, že prijať seba a rozvíjať svoju vnímavosť voči vlastnému telu mi dodáva pokoj a vyrovnanosť, ak sa zbavím príbehov, ktoré si o sebe a udalostiach vytváram, ak odložím ilúzie, ktoré ma oddelujú od skutočnej povahy vecí. Myseľ často odmieta prijať skúsenosť bez toho, aby vyhodnocovala a robila závery, či je to dobré, zlé, či sa mi to páči alebo nie, či z toho mám prospech, či sa to páči okoliu, či to mení vzťah okolia ku mne...Práve kvôli tendencii posuzovať a hodnotiť vecí, kvôli lipnutiu a averzii, vzniká duševné "utrpenie".
Ako by som pár slovami vystihla Yin jogu: rovnováha, ticho, zmierenie, vyrovnanosť, spokojnosť, jemné naťahovanie tela ktoré vo mne prebúdza energiu.
Viac o Yin joge....čitaj ďalej:)
Prax Yin jogy sa vyznačuje svojou „tichosťou“, kľudom a rešpektom k vlastnému telu. Oslovuje tie časti tela, ktoré sú najbližšie k vnútornému jadru, hlavne kosti, kĺby a spojivové tkanivo. Cvičí sa prevažne v pozíciách v sede a ľahu. V pozíciách sa zotrváva pomerne dlhú dobu (3-5 minút). Keď zaujmeme pre nás bezpečnú a príjemnú polohu, pokúšame sa kompletne uvoľniť, relaxovať svaly a tým podporiť prítok výživy a energie (čchi) do tkanív. Sami si určujeme intenzitu aj dĺžku pôsobenia pozícií. Práve skrz pozíciu pracujeme s energetickými dráhami tela, tzv. meridiánmi. Zároveň prehlbujeme prax meditačných techník.
Pre nezainteresovaného „pozorovateľa“ sa môže Yin joga javiť ako „ničnerobenie“, váľanie sa po zemi, vankúšoch, dekách a iných predmetoch. Pritom samotný cvičiaci zažíva rôzne spektrum pocitov od ťahu, tlaku, bolesti, ktoré vníma na fyzickej úrovni, až po rôzne stavy mysle. Žiak sa učí svojou mysľou ovládať intenzívne fyzické pocity, upúšťa od konania na základe predstáv a očakávaní. Učí sa rešpektovať svoje telo v danom momente a prežívať prítomný okamih. Spoznáva svoje mentálne a emočné stavy, pokúša sa nimi pracovať najprv na podložke a časom aj mimo nej.
Všetko čo poznáme - vesmír, naše telá, emócie, myšlienky, naše skutočné ja - je vždy buď v rovnováhe alebo nerovnováhe dvoch síl: Jin a Jang.
Hodiny Yin jogy Vám dopomôžu k porozumeniu hodnoty prijatia a to na hlbšej bunkovej úrovni, k rovnováhe síl.
Zotrvávaním v pozíciách po dlhšiu dobu bez snahy meniť veci, s prijatím seba takého, aký (aká) som, máme možnosť precítiť naše jinové časti tela. Potreba mať veci inak než reálne sú, nás dostáva do priestoru odsuzovania, viny, odpája nás od seba samých a od prítomného momentu, od pocitov radosti a spokojnosti.
* ukľudnenie mysle a tela
* zníženie stresu, bolesti hlavy a pocitov úzkosti
* zlepšenie cirkulácie
* zvýšenie flexibility kĺbov, šliach a svalov
* uvoľnenie hlbokých štruktúr tela
* podiela sa na posilnení imunitného systému
* zlepšenie toku životnej energie.
Pri pravidelnom cvičení harmonizujeme vnútornú energiu, spomaľujeme proces postupného tuhnutia a degenerácie kĺbov, pomaly a postupe uvoľňujeme a naťahujeme poskracované svaly a šľachy. Zlepšujeme si koncentráciu, utišujeme myseľ.
Jogovňa doporučuje pre všetkých "jogínov" ako doplnok ich praxe, športovcom s poskracovanými svalmi a šľachami, pre starších ľudí, ktorí sa chcú udržať v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. Taktiež je vhodná pre osoby s nižšou pohyblivosťou, po úrazoch a natiahnutiach v období svalovej rekonvalescencie.
