Kamoš, parťák, fotograf, cestovateľ, bloger, jogi-muž, krotiteľ svojho ega a v neposlednom rade veľmi zručný koláčikový mág, ktorý si pred pár rokmi myslel, že piecť bude len mäso. Majster premeny, ktorého život sa (ako sám hovorí), začal výrazne meniť, keď sa mu do života priplietla joga. O zmenu sa nepokúšal, prišlo to samo. Či je spokojný? Na to sa spýtajte jeho. Alebo si počkajte na niektorý z jeho blogov, kde to určite spomenie. V úvode pár viet jeho slovami:
"Mne joga priniesla - kilá s prívlastkom mínusové, nespoznané vône, nevypočuté zvuky. Veriť a nehodnotiť, chápať a nepýtať sa, dať a nečakať vďačnosť. Patandžaliho jogasutru vnímať ako cieľ, ktorý je cestou nekončiacou. Domov je tam, kde máš matku - jógamatku. Namaste!"
Hneď, ako sa objavil v našej Jogovni, stal sa jej súčasťou.
Aj Vy môžete na neho natrafiť či už osobne, alebo v podobe nečakaných sladkých prekvapení, ktorými Jogovňu zásobuje. A taktiež sa s ním môžete stretnúť na našom blogu. Jeho články sú plné človečiny, láskavosti, príjemného sarkazmu, láskavého humoru a citlivých postrehov muža, ktorý už má svoj vek na to, aby mal čo povedať.
14/9/18 autor: Miro Zaťko
31/7/18 autor: Miro Zaťko
Denne sa snažíme, denne to balíme (vzdávame), denne sme odhodlaní, večer sklamaní, že naša predstava ideálnej lásky spľasla ako bublina. Rozumom uchopiť vlastnú podstatu je freudovským prekliatím nášho podvedomia. Sny sa snívajú, aj keď ráno tvrdíme, že sme nesnívali. Všetko sme vytesnili. V našom dokonalom svete nie je miesto pre slabosť a slzy. Všetci sme strong and hard.
30/8/18 autor: Miro Zaťko
Je distingvovaný, inak povedané, uhladený, jemný, šľachetný. Vždy v klobúku,s kufríkom a dáždnikom, ktorý je aj jeho výchádzkovou palicou. Stretávate ho denne, aj keď sa vôbec nepoznáte, aj keď váš svet je na komplet virtuál, teda sedíte doma a držíte v ruke mobil, tablet, počítačovú myš. Ešte stále ho nepoznáte? Radi sa urážate, stotožňujete s názormi iných, ktoré vás zraňujú a oberajú o zdravý úsudok? Ste útočný a pripravený nasadiť bodák, alebo radšej vediete zákopovú vojnu? Nehovorte, že ho nepoznáte ..?
14/8/18 autor: Miro Zaťko
Či ste si vedomý, alebo aj nie, na vašom názore nezáleží, tok energií je nepretržitý. Prebieha vždy, dokonca aj keď spíte. Neriadite ho, nevelíte mu a tu, ak ste materialista, máte problém. Nevidieť, necítiť, nepočuť, neuchopiť, neochutnať neznamená, že “neni”. Ostatné zmysly ste evolúciou vyradili z činnosti. Zostalo vám torzo, s ktorým teraz šermujete ako gumipuškou pred hlavňou tanku. Ste odvážny, ale ľahko zraniteľný, až smrteľne smiešny. Vidíte, teda ste, počujete, lebo je tma. Cítite, teda neochutnáte. Držíte, lebo chcete mať. Ste spokojný, lebo máte odpovede. Hovoriť vám o čakrách a prúdení energie telom, je ako pozerať reklamu na paracetamol v lete. Ide to úplne mimo záber. No príde jej čas.
14/8/18 autor: Miro Zaťko
A stvoril si bytosť – človeka, na svoj obraz. Spokojného, aj keď nevedomého, ktorý bol v jednote s vtedajším posvätným poriadkom sveta. Postavil si ho do rajskej záhrady, kochajúc sa svojím obrazom, svojím dielom. V podstate si láska, našou rečou – demokrat, radšej bez prívlastku, lebo hneď sa nám rozrinčia zbrane v mene nejakých očakávaní. Takže späť k láske ... Najprv si svojmu obrazu dal vedomie, zasial si semienko egoizmu, rastlinky, o ktorej my ešte budeme počuť ako nerajsky invazívnej. Potom vôľu a intelekt, asi si sa unáhlil. Rozdelením bytosti na mužský a ženský princíp, dal si nám dialektiku, ktorú si neskôr privlastnili marxisti. Zabudol si ale, že aj keď dobrá vôľa všetko zdolá, v spojitosti s intelektom otupí vedomie, „ošiali“ spokojného. Vnesením erotického prvku (figový list) do predstavivosti tejto už rozpoltenej bytosti, ešte viac trieštiš svoj obraz. Neskôr túto teóriu potvrdili všetci rozbíjači atómov. Potom, kde sa vzal, tu sa vzal, v záhradách to tak býva, zjavil sa had. Ovíjal sa nielen okolo stromu ale aj okolo tvojej Evy, lebo teraz už intelekt má meno. Eva nelenila, tiež sa ovinula (sila príkladu) okolo vedomia, teda Adama, nech aj ono má svoje meno. Nebolo to hladom, veď v raji sú blažení a sýti, ale túžbou ovládať. Adam už nevedomky, lebo mal nové velenie, potiahol jablko zo stromu poznania, aj keď to bolo výslovne zakázané. Prvotný hriech sa zmenil na prvotný vzťah. Manipulátor našiel svoju obeť.
3/9/18 autor: Miro Zaťko
Keď padol plot a bol rozstrihnutý aj posledný ostnatý drôt, vydali sme sa za hranice štátu. Rakúsko, Viedeň, Mexiko Platz ... kilové kávy, videoprehrávače, „mikrovlnky“. Chceli sme mať všetko. Čokoľvek sa ale „zmrsklo“ na skonzumovať. Život za plotom nie je túžbou o slobode ducha, je o nenapĺňaní potreby mať. Filmy sme si začali premietať doma. K tomu varili litre kávy, ohrievali zamrazené jedlá a z kukurice sa stal popcorn . Slobodne sme sa zatvorili ešte do menšieho priestoru. Naším svetom sa stal osobný prepych. Svoju ťažko nadobudnutú slobodnú vôľu sme dobrovoľne odovzdali do cudzích rúk.
5/5/19 autor: Miro Zaťko
keď miluješ, si slobodný
Láska skloňovaná, strácaná - nachádzaná, preklínaná - velebená. Ľúbi, neľúbi, ľúbi, neľúbi … trháme lupienky margarétky, aby nám vyveštila, čo si želáme. Ale ten kvet za to nemôže, keď nám „karta nepadne“. Naša srdečná čakra je nedotknutá. Presne taký je preklad sanskrtského názvu štvrtej čakry anaháta. Byť v rovnováhe znamená milovať bez podmienok.
4/11/18 Autor: Miro Zaťko
všetko, čo si chcela vedieť
Sľúbil som ti list … tak si sadám za klávesnicu svojho počítača … bude to moderný list … nevyťukajú ho klávesy písacieho stroja … ani pán poštár sa nebude musieť unúvať za tebou … ty si ho neprečítaš celá rozochvelá niekde na priedomí a neuložíš do krabičky detstva k ostatným spomienkám … Tento svet už neexistuje, ale to neznamená, že ten - pretechnizovaný, naplnený zhonom, znehodnocovaný nenaplnenými túžbami a drnne stresovaný vlastnením „čohoendkohokoľvek“ - je zlý. Veď aj tento list i keď vznikol na počítači, môžeš si vytlačiť, uložiť k ostatným „cennostiam“ a vracať sa k nemu … a „poštár“ ťa navštívi v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu.